V očiach ti radosťou blčí,
Telo sa zvýja v smrteľnom kŕči.
Duša odchádza, no bolesť sa nekráti.
Všetko zlé sa každému raz vráti.
Utrpením, bolesťou chce sa ti vracať...
no každý musí svoje dlhy splácať!
Myslíš si: ,,Bolesti ešte nebolo dosť,"
tak si si vyrvala srdce - len tak pre radosť.
Trháš ho v rukách na milión častí.
Šialene sa smeješ z toľkej slasti.
Nechtami šklbeš kožu, vlasy...
smejú sa už aj v hlave hlasy.
Telo si biješ, kosti si lámeš.
Nie je ti to ľúto, tak čo si klameš?!
A keď je z teba už iba prach,
smieješ sa - si vrah!